Rybaničova tenká čiara Polícia v piatok popoludní zadržala asistenta poslanca za SaS, ktorý je zároveň pracovníkom Tatra banky.

Svoje postavenie zneužil na to, aby získal informácie o pohyboch na účtoch ministra vnútra Róberta Kaliňáka a bývalého ministra dopravy a financií Jána Počiatka. Firma, ktorá im mala poslať na účet peniaze, mala zaujímavých vlastníkov. Či už ide samotného Počiatka, podnikateľa Ladislava Bašternáka, ktorý prenajíma byt premiérovi Ficovi a advokát Turčan, ktorý v minulosti podnikal s Kaliňákom.

Ide o vážne podozrenia, ktoré bude ťažké vyšetriť, keďže polícia je v rukách samotného Kaliňáka. Systém, kde politici ovládajú orgány činné v trestnom konaní a bránia nezávislému vyšetrovaniu, je príčinou frustrácie obyvateľov z korupčných káuz a z toho, že nikto nikdy nebol potrestaný. Práve preto hrozil pád vlády Ivety Radičovej v prípade voľby generálneho prokurátora, keďže vtedy išlo o všetko. Mnohí politici sa báli, že sa začne reálne stíhať a zabránili tomu.

V tomto prípade bankového úradníka a asistenta poslanca je však aj iná rovina, na ktorú je potrebné poukázať. Už sme si zvykli, že na Slovensku účel svätí prostriedky a nectia sa pravidlá. Lenže okrem korupcie v politike je aj táto črta zhubná. Áno, verejný záujem je vedieť o prepojeniach vysokopostavených politikov na pochybných podnikateľov, ktorí sú podozriví z trestnej činnosti, ale v tomto prípade nezabúdajme aj na to, ako sa prišlo k týmto zisteniam.

Celý problém je v tom, že ak sa informácie získali trestnou činnosťou, tak potom nie je cesta, ako to ospravedlniť, či nebodaj sa vyhnúť trestu, ako to už stihli niektorí navrhnúť. Asistent poslanca Rajtára musel ako pracovník banky vedieť, že porušuje zákon. Musel si toho byť plne vedomý. Teda celá situácia nenastala nedopatrením, či náhodou alebo chybou. Neúmyselne. Naopak.

Preto nemôžeme pripustiť debatu o tom, že by sa takéto konanie malo schvaľovať, či obhajovať. A to bez ohľadu na to, či uniknuté informácie potvrdzujú naše výhrady voči ministrovi Kaliňákovi a praktikám politikov Smeru. Trestné konanie sa nedá obhajovať. Lebo aký je potom rozdiel medzi predstavou štátu, ktorú reprezentuje Smer-SD, a dnes už aj jeho koaliční partmeri SNS, Most-Híd a SIeť, a tými ostatnými? Ak nesúhlasíme s tým, akým smerom sa krajina uberá, ak máme problém s nedodržiavaním zákonov, ak protestujeme proti tomu, že sa kauzy nevyšetrujú, ak sme nadobudli dojem, že polícia či prokuratúra koná účelovo v prospech vládnych predstaviteľov, tak potom nemôžeme ospravedlňovať rovnaké konanie v tomto prípade.

“My” a “oni”

V momente, akonáhle budeme obhajovať účelové protiprávne konanie len preto, že potvrdí naše doterajšie domnienky voči niekomu, kto nie je takpovediac “náš”, tak potom priamo schvaľujeme také konanie aj druhej strane. Ak sme niekedy aspoň na chvíľu stáli na strane Igora Matoviča, keď sa stal terčom útoku premiéra Fica, a podozrievali sme predstaviteľov vlády zo zneužitia daňového tajomstva, tak je nemysliteľné, aby sme dnes porušenie bankového tajomstva ospravedlňovali. Kde to skončí?

Mnohí majú pocit, že slušnosťou sa nedá bojovať proti arogancii, klamstvám, či zneužívaniu moci. Dnes sa však dotýkame rubikonu, ktorý sa nesmie prekročiť. Je to totiž deliaca čiara medzi “my” a “oni”. Ak chceme budovať slušný právny štát, ak sa za takých ľudí považujeme, tak ho nemôžeme budovať porušovaním zákona, či trestnou činnosťou. Ak nechceme poprieť základné hodnoty a piliere demokratického právneho štátu, tak nemôžeme takýto skutok účelovo ospravedlňovať.

Je to o hodnotách. Je to o morálke.