Nezabudnúť na Európu

Je po nemeckých voľbách a Európa sa upokojila. Kancelárka A. Merkelová dosiahla impozantné víťazstvo a so ziskom takmer 42 % tretí krát zvíťazila. To sa do teraz podarilo len K. Adenauerovi a H. Kohlovi. Angela Merkelová sa tak rozhodne zapíše do dejín ako veľmi úspešná politička. Tieto voľby boli najmä o dôvere v jej osobu a ona bola presvedčivá.

Nemecký volebný systém umožňuje dať voličovi jeden hlas a jeden hlas strane. V minulosti preto voliči pragmaticky rozdelili voľbu tak, aby svojím hlasom podporili konkrétnu koalíciu. Teraz zabrala výzva Merkelovej, aby oba svoje hlasy dali voliči jej. Práve z toho dôvodu jej doterajší koaličný partner liberálna strana FDP zažila debakel a jej výsledok 4,8% ju zastavil pred bránami Bundestagu.

Začali sa povolebné vyjednávania. Angela Merkelová má v zásade dve možnosti pre funkčnú koalíciu. Buď vytvorí veľkú koalíciu s SPD (získala takmer 26 %) alebo so Zelenými (tí skončili štvrtí so 8,4 %). So stranou zelených to je však zrejme nereálne, lebo programové rozdiely sú príliš veľké. Pravdepodobná je preto veľká koalícia, ktorú si už Angela Merkelová vyskúšala v rokoch 2005-2009.

Práve veľká koalícia je zdá sa aj najlepším riešením, nielen pre Nemecko, ale i pre celú Európu. Nie preto, že si sociálni demokrati pravdepodobne od Merkelovej vymôžu ústupky (napríklad v zavedení minimálnej mzdy alebo zvýšenia daní bohatým), ale najmä z toho dôvodu, že veľké koalície napr. v krajinách ako Nemecko alebo Rakúsko môžu priniesť stabilitu dôležitú pre rozvoj krajiny a jej prosperitu.

Ďalším faktorom, pre ktorý môže byť veľká koalícia dobrou voľbou, je budúcnosť Európy. Práve dôležitosť Nemecka, ktorú sme pri riešení dlhovej krízy a ochrane eura vyzdvihli i na našom blogu, bola v tejto kampani trochu zastretá. Pred voľbami takmer úplne absentovali predstavy o Európe a Nemecko predstieralo svoju nedôležitosť.

Denník Süddeutsche Zeitung napísal: „Nemecko, ktoré má obrovský záujem na prežití eura, by teda malo predložiť aspoň niekoľko nápadov, ako by sa v budúcnosti mali rozpočty štátov eurozóny harmonizovať a kontrolovať, ako by mali byť upravené sociálne systémy, a ako by mali byť rozdelené štátne investície. Nemecko bude musieť vyriešiť kľúčový problém – či sa tak rozdielnym členským štátom EÚ niekedy podarí dosiahnuť aspoň trochu porovnateľnej konkurencieschopnosti, alebo či bude nevyhnutné zaviesť transfery na spôsob finančných vyrovnaní, ktoré prebiehajú medzi spolkovými krajinami.“

Nemecko je pre Európu kľúčovou krajinou a z pohľadu budovania inštitúcií, reformy EÚ a najmä Eurozóny je výhodou, že budú obe kľúčové demokratické politické strany spoločne pri tom. Budú musieť iniciovať diskusiu, na konci ktorej musí padnúť rozhodnutie.

Ako napísal Ulrich Beck vo svojom príspevku, ktorý vyšiel v niekoľkých európskych denníkoch: „Kríza v Európe vrcholí a Nemecko sa nachádza v situácii, keď čelí historickému rozhodnutiu. Buď sa pokúsi obnoviť sen a poéziu politickej Európy v predstavivosti ľudí, alebo zotrvá pri zmätočnej politike a otáľaní ako donucovacích prostriedkoch – a to až dovtedy, dokým nás euro nerozdelí. Nemecko sa stalo príliš mocným na to, aby si mohlo dovoliť luxus váhavosti a nečinnosti. V spánku si chodí svojou vlastnou cestou. Alebo, ako vraví Jürgen Habermas – “Nemecko netancuje, ale drieme na sopke.“

Rozhodujúci čas začal tým, ako nemecké voľby skončili a potreba vízie pre Európu je obrovská. To je nová výzva pre Angelu.

Peter Elek