Diskutovali sme o budúcnosti EÚ a sledovali výsledky britského referenda Briti sa rozhodli pre LEAVE

Referendum sa konalo 23. júna. 2016. Pri tejto príležitosti sme, v spolupráci s BISLA – Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií debatovali o budúcnosti EÚ spojenú so sledovaním výsledkov britského referenda.

Našimi hosťami boli

Iveta Radičová, bývalá premiérka
Michal Havran, teológ
Vladimír Bilčík, SFPA
Michal Vašečka, sociológ
Jozef Bátora, politológ
Vladimír Vaňo, ekonóm
Silvia Miháliková, sociologička
Miroslav Wlachovský, bývalý veľvyslanec SR vo Veľkej Británii

Súčasťou diskusie bude aj telefonické spojenie, prostredníctvom Skype, s Knihovnou Václava Havla v Prahe, ktorá tiež pri tejto príležitosti organizuje diskusiu pod názvom Brexitová vigílie

Časť záznamu diskusie nájdete TU

O priebehu našej diskusie informoval online aj dennik SME

0:09 “Prekliatie Slovenska je posunúť sa od good governance a hodnoty za peniaze k posilneniu hodnotovej politiky. Všetci tlieskajú, keď sa povie, aby sa nekradlo. Ale takto nikam nedôjdeme. Hodnotovou politikou myslím, že ak niekto o sebe hovorí, že je socialista, tak nech tak aj koná. Nech liberálov nereprezentujú Sulík a Rusko, lebo nimi nie sú. Nech konzervatívci nemajú neoľudácku podobu ako teraz,” hovorí v poslednom kole diskusie v Bratislavskej BISLA sociológ Michal Vašečka.

“Neverím na rýchle riešenia. Tie výsledky volieb u prvovoličov sú tristné a asi sa to nezlepší. Potrebujeme dlhodobý plán ako posilniť kritické myslenie u mladých. Steven Hawking povedal, nepriateľom vedomosti nie je nevedomosť, ale ilúzia vedomosti. V dobe, keď mladí konzumujú správy zo sociálnych sietí. Politický boj tam prebieha… Viac sa počúvať, to by sme tiež mali. To by aktívne pomohlo proti tej ilúzii,” povedal ekonóm Vladimír Vaňo.
“Čo by našej krajine prospelo, tu som zakotvil a mám to tu rád… V porovnaní s Československom z roku 1918, to bol štát premyslený pred tým, než vznikol. Nemáme to premyslené. To štát má mať, čo je zmyslom štátu, čo je prínosom,” povedal politólóg Jozef Bátora.

“Zdroj kotlebizmu, ktorý tu je… mladí nemajú alternatívy k tejto angažovanosti. Napríklad ako založiť iniciatívu, upratať si prostredie, diskutovať. Žijeme vo výnimke, v príjemnom svete. Teraz je ten čas to robiť,” dodáva Bátora.

23:44 “Na záver si povedzme niečo nesmierne múdre a bez zložitých súvetí (smiech). Čo môžeme urobiť preto, aby v oslobodenej spoločnosti od dvoch totalít, sme dokázali pokračovať v budovaní takej spoločnosti, na ktorú sa môžeme spoľahnúť?” pýta sa na úvod záverečného kola debaty v BISLA v Bratislave Iveta Radičová.

“Nadchnúť generáciu mladých pre pravidlá a princípy liberalizmu, inak to bude ťažký boj. Urobiť priestor pre nadšenie. Tu doma, nie v Bruseli,” hovorí Vladimír Bilčík, SFPA.

“V 2006 som sa vrátil z vyslania a pýtal som sa priateľov naprieč politickými stranami, kto chce byť ministrom zahraničia. A oni vraveli, že sme v Únii, a teda je to vybavené. Potrebujeme teda debatu o Únii, či sme pripravení presvedčiť mladých, že Únia je nevyhnutná. To je rozdiel medzi nami a Britániou, že my Úniu potrebujeme. Aby sme boli integrovaní v spoločnosti pravidiel,” hovorí počas debaty v BISLA bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Veľkej Británii Miroslav Wlachovský.

23:42 “Ide nám o prežitie ekonomické aj kultúrne. “Klub suverénnych“ sa nám neosvedčil. Len toľko suverenity by malo byť, aby štát nemohol navŕtať dieru do spoločnej lode,” povedal počas diskusie v BISLA v Bratislave ekonóm Vladimír Vaňo.

“Čo my s informáciou po dnešnej noci urobíme tu v strednej Európe. Pandorina skrinka sa otvorila. Čo urobia jednotlivé štáty. Začnem Poľskom. Je veľké a verí si, že samo zvládne výzvy, čo sa nás netýka. Kacsynski bude lavírovať, ale cieľom je návrat k Pilsudského politikám. Maďarsko je iný príbeh. Maďarskí liberáli hovoria, Orbán čaká na katastrofu, keď sa budú znovu rozdávať karty,” hovorí sociológ Michal Vašečka.

“Časť príbehu je britský politický šovinizmus. Únia je podľa časti elít len napodobneninou britskej liberálnej demokracie. Riziko leave je, že stredná Európa sa pohne od liberálnej demokracie je veľká, v Británii je nepomerne menšia. My pôjdeme všetci bývať do Kitsee, keby niečo…,” povedal teológ Michal Havran.

23:36 “Problém je o udržateľnosti liberálnodemokratického poriadku. Má to ekonomické aj sociologické prejavy. Študoval som v UK v polovici 90-tych rokov, už vtedy to tam bolo. Mám tendenciu súhlasiť, že Británia zostane. Spoločnosť je silná vo vzťahu k nastaveniu pravidiel. Otázne je, či to ustojíme my. Veľa vecí sme vnímali šablónovito,” hovorí počas diskusie v BISLA v Bratislave Vladimír Bilčík, SFPA.

“Tak, ako sme si mysleli, že so ZSSR na večné časy… Videli sme potom šablónu tej Únie, šup Schengen a euro, plnili sme zadania. Ale šablóna sa vyčerpala. My liberálnu demokraciu ako prax nemáme zažitú na rozdiel od Británie. Kritická masa na udržanie výkyvov a nástrah tu nie je. O spoločnej mene sa 30 rokov diskutovalo, to nebolo náhle! Takže bude to beh na dlhé trate,” dodáva Bilčík.

“Stojí a padá to na tom, či krajiny dodržia, čo sľúbili spoločne. Deficit… 22 krajín to nedodržalo. Bolo treba prijímať opatrenia narýchlo a hľadať záchranný mechanizmus. Únia bude fungovať, dokým budeme dodržiavať pravidlá pre spoločné politiky,” povedala v debate v BISLA Iveta Radičová.

23:24 “Je to aj o tom, ako sa Briti dozvedajú o EÚ. Bol som v kníhkupectve na Picadilly, kde 14 titulov radilo, ako sa rozhodovať, väčšina bola negatívna, tri boli neutrálne. Toto ukazuje, ako sú informovaní. Veľkú úlohu hrajú printové médiá, vychovali generáciu. Nemáme tušenia, ako bola EÚ skresľovaná. Ja som šiel do Británie ako skeptik a vychovali zo mňa euronadšenca, pretože sa to nedalo počúvať, nemalo to súvis s realitou! Mňa zarazilo, ako sa v kampani voľne narábalo s pravdou,” hovorí počas debaty v BISLA bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Veľkej Británii Miroslav Wlachovský.

“Po dnešnom večeri si nikto tieto knihy o brexite nekúpi! (smiech) Čo sa deje v Británii je ochutnávkou toho, čo sa diskutuje aj v Európe. Pýtame sa má byť krajina uzavretá či otvorená? Liberálnodemokratické štáty musia nadobudnúť vyššiu agilnosť,” hovorí počas diskusie politológ Jozef Bátora.

“Pozrime sa na rakúske prezidentské voľby, tam tú polarizáciu vidíme. Keď počúvame premiéra Kerna, čo hovorí, máme tu najlepšieho premiéra od dôb Kreiskeho, keď hovorí o tom, aké Rakúsko má byť. Tento typ agilnosti potrebujeme. Po tom, čo Británia zostane, a to sa stane, akože tu sedím, budeme mať túto debatu na stole. Európa by mala byť ako Škandinávia, skupina priateľských štátov,” dodal Bátora.

23:15 “Čo bude a čo by sme chceli vidieť? Niekoľko desaťročí vieme, že existujúci ekonomický model priniesol nerovnomerné rozdelenie bohatstva. Má to svoje dôsledky vo vnímaní, v napätí, občan vníma politikov ako spoluzodpovedných za takýto výsledok, šancu dostávajú ideológie postavené na strachu, nenávisti a nádeji, ktorá nie je nijako zadefinovaná. Tento stav posilňuje nárast radikalizmu. Kampaň za brexit je toho výsledkom tiež. Sledujeme súboj emócii a poloprávd,” hovorí v BISLA Radičová.

“Neexistuje politika bez emócii, ale ide o to, aké emócie vyvoláva. Máme tu nedôveru v správne narábanie s financiami, inými slovami korupcia. Ak sa u nás považuje za prelom návrh, že za peniaze máme dostať hodnotu, zastavuje sa nám rozum. Technokraciu vidíme vo všetkých rozhodovacích štruktúrach. Ak sociálny pracovník potrebuje mať napísané, ako sa má správať k dieťaťu, kam sme to dospeli? Úloha médii v danej atmosfére… zverejňovali sa čisté lži, tlačové zákony nikoho netrápili. Keď toto všetko spojíme, čo s týmto súkolím urobíme? Vyberajme tehličky a pýtajme sa, ako vrátiť dôveru v spravovanie vecí verejných vrátane EÚ,” dodáva počas debaty v BISLA Iveta Radičová.

“Vrátim sa k otázke identity. S tým sú spojené neurózy osobné aj spoločenské. Jednak trauma z II.sv.vojny a z komunizmu, v Španielsku aj Portugalsku aj z diktatúry. Prísľub bol, že po v stupe do EÚ tieto traumy budú vyriešené. Psychiatrické vysvetlenie je, že nás dobehlo všetko to, čo sme nerobili. Posielali sme si jehovistické pohľadnice a skončilo to v neurotickej panike v celej Európe. Bol tu pokus napríklad cez euro materializovať európsku identitu. Je to asi najviac zneurotizovaná identita. Nájsť férovú odpoveď na očakávanie, že Únia je Kristovo kráľovstvo neexistuje. Briti vedia, prečo chcú odísť, ale vieme my, prečo chceme zostať?” hovorí Michal Havran.

“Ale Briti to nevedia, lomcujú nimi vášne,” reaguje Iveta Radičová.

22:41 “Sústreďujem sa na makroekonómiu, nedá sa prognózovať únia bez znalosti ekonomiky. Skoro polovica populácie v Británii je ochotná rozhodnúť sa proti ekonomickým argumentom. Kto za to všetko môže, pýtal sa dlhopisový ekonóm a povedal, že za to môžu ekonómovia. Scvrkla sa stredná trieda. Po rozdelení Československa Slovensko poskočilo o 25 percentuálnych bodov, ale prosperita nebolo rovnomerne rozdelená.
Preto si myslím, že bez ekonomickej prosperity nemožno demokraciu budovať, ľudia, čo nemajú čo do úst, sú ľahko zradikalizovateľný. Brexit ukazuje, že bez ekonomiky nemôžeme budovať politiku a naopak, povedal počas diskusie v BISLA ekonóm Vladimír Vaňo.

“K tomu usporiadaniu. USA až do II.sv.vojny hovorili o sebe v množnom čísle: US are… až potom sa to zmenilo. Bolo to 13 suverénnych štátov, boli v izolácii, mohli sa vyvíjať, ale stálo ich to krvavú vojnu. Buď budeme akcieschopní alebo si nás rozdelia iní ako Afriku.
Američania sa dnes zoznamujú podľa miest, z ktorých sú, nie národnosti. Európska identita tú národnú nepopiera. Tak ako to, že nie som z Bratislavy a žijem tu, sa nevylučuje. Chceme prežiť v globalizovanej džungli a sme odsúdení na spoluprácu: z družice vidno, akí sme maličkí. Británia nie je partnerom pre Čínu a Indiu,” dodal Vladimír Vaňo.

22:35 “Ako budovať to spoločné bez klasických štruktúr, ktoré nám nepomáhajú? Nie je možné na globálne výzvy odpovedať individuálnymi národnými štátmi! Vytvárajú sa nie inštitúcie, ale mechanizmy a tie spájajú krajiny. Napríklad v reakcii na krízu ekonomickú aj utečeneckú. Nie sú to pravidlá z potreby zdola, ale z potreby kríz, vedú nás z krízy do krízy, hovorí v BISLA Iveta Radičová.

22:29 “Únia vždy v nejakej kríze bola, teraz asi v piatich súčasne. Projekt je v bode zlomu. Potrebujeme vytvoriť jednotnú bázu spolupráce. Nemôže sa stať štátom, to už vieme. Federalistická idea by to iba zničila: bol by to vývoj nudný, nič nové by nevzniklo.
Potrebujeme ale viac integrácie na kontinente, ktorý už spolupracuje. Nemáme ale politickú formu. Nesúhlasím s Michalom Havranom, toto je mega intelektuálny projekt. Musíme sa pýtať aký typ politickej formy nám tu vzniká a je to alternatíva k štátu, nie je to nový štát,” povedal počas debaty v BISLA politológ Jozef Bátora.

22:26 “Integrácia znamená spoluprácu, to predpokladá dobrovoľnosť a solidaritu, občianstvo. Toto chýbalo, nahradila to ekonomická výhodnosť,” hovorí v BISLA Iveta Radičová.
“Situácia je vážna, ale nie tragická. Bod zlomu prišiel začiatkom minulej dekády. Hovorili sme o ústavnej zmluve EÚ, ale krachlo to v referendách. To bol koniec tej optimistickej debaty, my sme sa jej súčasťou stali počas rozšírenia, ale potom neprišlo k prehĺbeniu únie,” hovorí Vladimír Bilčík, SFPA.

22:20 “Čo vnímame menej sa netýka vyprchania politického étosu, už začiatkom 90.tych rokoch únia prestala byť civilizačným a kultúrnym projektom. Veľké denníky sa tomu dnes nevenujú, pamätám si ich ešte z polovice 90-tych rokov a zakončilo sa to smrťou Eca. Generácia veľkých povojnových intelektuálov, ktorá bola traumatizovaná vojnou, zaoberali sa napr. otázkou existencie Boha po Auschwitzi, tieto debaty vyprchali.
Po páde komunizmu sa tohto projektu zmocnili manažéri. Pýtajú sa koľko ocele vyrábať, aké dotácie poľnohospodárom, zaujímali sa o budovanie spoločného trhu. V prípade recesie takýto projekt nemôže vydržať, keď negeneruje prosperitu. Únia budovala lojalitu len na garancii prosperity a mieru. Ľudia, ktorí mali kontakt s vojnou sa vytrácajú. Únia sa už ani pro forma neobklopuje intelektuálmi. Toto všetko s odchodom Prodiho skončilo,” hovorí počas debaty v BISLA teológ Michal Havran.

22:09 O Brexite sa dnes veľa debatuje aj v na Slovensku. Debatu za účasti osobností usporiadali aj v Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA).
„Dostali sme sa do fázy, že sa prestávame mať radi. Chcem pozvať tých, ktorí s nami nesúhlasia, aby sa s nami rozprávali. Jedinou cestou je dialóg, nič lepšie sme nevynašli. Kto je otvorený dialógu, je našim priateľom. Nemáme patent na pravdu, ale sme otvorení,” povedala počas debaty v BISLA bývalá premiérka Iveta Radičová.
“Čo sa to stalo v projekte EÚ, že sme svedkami narastajúceho extrémizmu, nárastu odpudivých síl v rámci európskeho projektu. Ak príčiny nepomenujeme, nenájdeme riešenie,” dodala Radičová.