
Poškodí jedinečnosť manželstva rodičov a deti?
Politická dohoda Smeru-SD a KDH na zmene ústavy je už dlhšie témou diskusií. Stala sa dokonca aj predmetom prezidentskej predvolebnej kampane. Okrem politickej roviny, však existuje aj vecná rovina návrhu, ktorá však doteraz nezaznamenala väčší záujem politikov či verejnosti.
Navrhovaná zmena ústavy na „ochranu“ manželstva navrhuje do čl. 41 ods. 1 Ústavy SR doplniť nasledovný text:
„Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“
Na rozdiel od platného znenia zákona o rodine sa tak v definícii manželstva priamo dopĺňa a zdôrazňuje, že ide o „jedinečný“ zväzok muža a ženy.
Dôvodová správa ústavného návrhu to vysvetľuje nasledovne: “Jedinečnosť manželstva znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak.”
Predkladateľ návrhu, poslanec Ján Figeľ, poskytol rozhovor pre portál postoy.sk, kde priblížil, čo je na slove „jedinečný“ tak dôležité: „Pri akejkoľvek interpretácii tejto novej zmeny v ústave sa prihliada na dôvodovú správu a tá veľmi jasne postuluje, že práva a povinnosti nadobudnuté manželstvom nemôžu vzniknúť inak, čo samo o sebe vyjadruje presvedčenie, že nič iné nemôže byť dané na roveň manželstvu… Slovo jedinečný je pre mňa tým odkazom, ktorý znamená „nič iné“, nech sa to volá spoločná domácnosť, nech sa to volá partia, partnerstvo či zväzok. Slovo jedinečné je jednoznačné…” Dôležitosť J. Figeľ zdôraznil aj tým, že by návrh nepodpísal, bez uvedeného slova “jedinečný”. Podľa jeho názoru ústavná definícia znemožní dať akékoľvek iné zväzky na úroveň manželstva. “To znamená, že práva a povinnosti spojené s manželstvom nebudú môcť vzniknúť inak, iba zákonne uznaným spôsobom medzi mužom a ženou… Obidve ústavou garantované vety budú mať v právnom poriadku Slovenskej republiky pozitívne a vážne dôsledky na rodinnú a adopčnú politiku. Ale aj tak bude vždy dôležité, akých ľudí budeme mať v parlamente, na ústavnom súde a na všeobecných súdoch, vo vláde a v prezidentskom úrade, aby sa rodinné právo u nás napĺňalo dobrými rozhodnutiami.”
Jeden z predkladateľom teda sám jasne pomenoval, aké kroky možno očakávať, pokiaľ návrh ústavnej zmeny parlament schváli.
Vyjadrenia predstaviteľov Aliancie pre rodinu rovnako naznačujú, že schválenie ústavnej definície manželstva, ako „jedinečného“ zväzku muža a ženy, je len prvým krokom k úpravám právneho poriadku Slovenskej republiky, keďže už majú pripravené návrhy zákonov, ktoré jedinečnosť práv a povinností nadobudnutých manželstvom bližšie upravia.
Tieto vyjadrenia a výklady navrhovanej ústavnej zmeny vyvolávajú vážne pochybnosti o tom, či dôsledkom zmeny nebude pokus o diskrimináciu ostatných foriem rodín ako napr. nezosobášených rodičov, slobodných rodičov, či spolunažívania (napr. druh/družka), a tak aj detí žijúcich v rodinách mimo manželstva.
Právna norma, ktorá je na programe aktuálnej schôdze NR SR, teda otvára mnohé ústavno – právne otázniky o možnom priamom vplyve na deti a ich rodičov žijúcich mimo manželstva. Na mieste je preto otázka, či je priamym zámerom navrhovateľov diskriminovať ľudí, ktorí z akýchkoľvek dôvodov neuzavreli manželstvo, a aký záujem sledujú volení zástupcovia ľudí, keď takúto právnu normu proti ľuďom navrhujú.
Igor Urbančík